Oficiálne otvorený od 13.11.2010

Aj nevera je na niečo dobrá

Ešte teraz si pamätám moment, ako sa mi roztriasli ruky, podlamovali sa mi kolená...jeden moment, ktorý mi dovtedajší život úplne zmenil. Stretli sme sa, zaľúbili, chodili spolu a tak ďalej, ako to chodí. Mala som šestnásť, bol asi moja druhá láska. Boli sme spolu štyri roky, už som mala aj po maturite, začala chodiť na vyšku, poznala jeho rodinu, on moju, jednoducho všetko klapalo tak ako má. Cez letné prázdniny sa ťažko hľadala brigáda a tak mi priateľ vybavil brigádu u nich v práci, kde som spoznala mnoho nových ľudí, s niektorými som sa aj stretávala. Skamarátila som sa najmä s jedným dievčaťom, starším odo mňa asi o osem rokov. A to sa mi stalo osudným...

Zaľúbila sa do môjho priateľa. Najprv som si vravela, veď je to normálna vec, to sa zakazovať nedá, no potom už ma to začalo aj hnevať. Dozvedela som sa, kde bol, aj keď mi vravel, že bol na inom mieste. Verila som mu. Potom to asi začalo dosť prekážať jej, pretože nemohla zniesť, že je so mnou. Tak mi zavolala. Práve som sa mala stretnúť s ním, keď mi do telefónu povedala, aby som sa ho spýtala, kde bol včera a s kým, ako im bolo spolu dobre, že mu nedávam všetko, po čom on túži a tomu veci podobné. Hneď potom mi zavolal, že kde toľko som, že už ma čaká...
V ten moment akoby vo mne všetko vzbĺklo. Prišla som k nemu, všetko na neho vychrlila, ale stále tvrdil, že nič z toho nie je pravda. Tá dotyčná, s ktorou spáchal neveru, mi povedala ešte s toľkou drzosťou, že ked mu slepo verím, mám sa spýtať jeho mamy, koho v ten večer vyhodila z jeho postele. Srdce mi bilo akoby som vypila hektolitre kávy. Stále klamal. Zavolala som: „Dobrý večer, teta, mohla by som sa spýtať, či bol váš syn včera s nejakou ženou?," poprosila som ju, aby mi neklamala aj ona, že sme predsa len dospelí ľudia a že klamstvo nie je riešením. Sama mi povedala, že je to tak.  A bol koniec. Nedokázal to pochopiť ešte veľmi dlho. Navrhla som mu kamarátstvo. Doteraz sa občas vídame, pretože po rozchode odišiel do zahraničia, no vždy ked sa zastaví doma ,stretneme sa, pokecáme, aj keď viem , že to nie je pravé priateľstvo, vzhľadom k tomu, že sme si už dosť vzdialení, hlavne dôverou, ktorá má byť aj v partnerstve, ale aj v priateľstve. 
V každom prípade by som sa mu nikdy nechcela pomstiť, či už mu vrátiť neveru, ako som počula už viackrát, alebo iným spôsobom. Je to zbytočné sa mstiť a spytovať si potom svedomie. Keď sú spolu dvaja už dlho a vedia, že to zmysel nemá, radšej to vyriešia cestou, ktorá problémy nebude robiť. Tá žena, ktorá mi ho vzala na pár minút slasti, s ním aj tak nie je a povedala len toľko, že všetko zlé je na niečo dobré. A je to tak. Teraz mám už rok a pol priateľa s veľkým P, ktorého nadovšetko milujem.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára