... a potom prejde pár rokov, možno niekedy len pár mesiacov a u niekoho ani toľko nie. Na sľub akoby sme zabudli. Vlastne nie, iba na neho nemyslíme. Vyslovili sme ho, lebo to podľa zvyklostí tak má byť. Je to pre mnohých len fráza, veta, bez ktorej by nás nezosobášili. Alebo by to mal byť záväzok silný pevný a nemenný? Predstava je jedno a reálny život niečo iné. Na jednej strane snaha, túžba spečatiť vzťah niečím pevným a na druhej strane často krát veľmi rýchle zabudnutie. Sedeli sme zasa po čase s bývalými spolužiakmi na pivku, koňačíku a pri kávičke. Žiadna oficiálna stretávka po x rokoch. Kto by to už organizoval. To len raz začas si rozpošleme elektronickú poštu a kto príde, tak je tu. Keďže sa takto nestretávame často, vždy je o čom debatovať. Vždy je niekto, kto zmení zamestnanie, kto sa niekde presťahuje, komu sa narodí dieťatko, kto sa oženil, ... a tento raz popri tomto všetkom po dobrých troch hodinách rozhovoru, keď nás zostalo tuším len päť či šesť, a keď sme mali s v sebe už tri - štyri pivka a niektorí aj nejaké koňaky, padol rozhovor aj na tému nevera. No teda začali to ženy, dve spolužiačky, ostatní sme už boli len chlapi. My sme debatovali o futbale a oni dve, keďže futbal im bol vzdialený začali na túto tému. Trošku sa tak odtiahli a vymieňali si skúsenosti. Ani by som nezistil o čom debatujú, až vo chvíli keď sa jedna z nich spýtala vedľa mňa sediaceho spolužiaka na nejakú jeho kolegyňu. A zrazu ani neviem ako, už sme aj my chlapi boli zamotaný do rozoberania tohto problému. Najskôr sme tak trošku srandovali a brali to z tej veselšej stránky ale potom som si všimol, že jedna z nich, kedysi super kočka, no veď aj teraz nevyzerala zle, ale bolo na nej vidieť, keď som jej hľadel priamo do oči a do tváre, že je akási unavená a strhaná. Sme jeden ročník ale zdala sa mi akási zostarnutá, len makeup sa snažil zakryť trápenie a bolesť, ktoré jej pridávali roky. Všimol som si, že si objednáva ďalší a ďalší koňak. Potrebovala sa vyrozprávať. Do štyridsiatky je chýbajú ako mne ešte tri roky, doma dve deti 14 ročný chlapec a 12 ročné dievča. Dosť nebezpečný vek na to, aby videli mamu utrápenú, lebo už príčine rozumejú. Nevera. A to si pamätám aký boli kedysi zaľúbený párik s terajším manželom ešte na škole. Kam sa podela ich láska? Ona stále hľadá chybu, prečo manžel uteká za inou, prečo to tají a skrýva. Prečo ju klame. Veľa otázok. Možno som "čumel" na nich aj s otvorenými ústami a počúval, čo všetko sa môže stať medzi dvomi ešte pred nedávnom ľúbiacimi sa ľuďmi. Druhá spolužiačku jej rozprávala príbeh svojej kolegyne. Vraj aj ona má muža, ktorý ju podvádza ale vraj inak. Má priateľku, vraj sa jej aj priznal, že ju ľúbi, miluje ju, pretože mu ona rozumie, chápe ho, vypočuje, čo vraj doma nemá, ale prisahá, že sú len priatelia-kamaráti, a že okrem pusy medzi nimi nikdy nič nebolo. Ostatní vravia, buď rada, že to nie je milenka, ale ona vraví, že by bola radšej, keby si občas niekedy vybehol užiť ale lásku mal doma. Na chvíľu som sa nad tým celým zamyslel a asi som ich prestal aj vnímať. Tak jedna má manžela, ktorý má milenku, občas si vybehne na služobnú cestu, podvádza svoju naozaj sympatickú manželku, ale ako aj ona povedala, napriek tomu je dobrý otec a vlastne aj manžel až na tú neveru. On svoje milenky strieda, neľúbi ani jednu, má ich len kvôli sexu a nič viac. Svoju manželku ľúbi svojim spôsobom, je vraj aj pozorný a milý. Zvláštne a predsa je výzor jeho manželky strhaný a vyzerá zostarnuto. Vieme všetci prečo. Kolegyňa druhej spolužiačky je tiež asi z toho všetkého poriadne unavená, aj ju manžel podvádza s inou. Ale je to zvláštna nevera. Ako ju nazvať, platonická? Jej manžel svoju manželku už neľúbi, nemiluje ju, neprinesie kvety na výročie svadby ani na spoločnej dovolenke už dlho neboli. Všetok voľný čas trávi so svojou priateľkou-kamarátkou. Bolo mi to čudné ako to môže takto existovať, určite je tam aj aspoň trochu sexu, ale až po čase kolegyňa priznala, že jeho manželka verí že nie. Jej manžel je o dosť starší a vraj ako to ona mierne povedala, už mu to ako chlapovi jednoducho nejde. A vraj doma nenašiel pochopenie a v náručí inej áno. Fakt zaujímavé, dve rôzne nevery. Jedna bez lásky so sexom, druhá bez sexu s láskou. Čo je menšie zlo? Čo sa dá zvládnuť? Dlho tie naše ženy - spolužiačky debatovali a mi ich počúvali až sme si všimli jedného nášho kolegu. Veľmi sa do debaty nezapájal. Keby nerozlial práve objednaný ďalší koňak asi by sme si ho ani nevšimli. Keď sme sa na neho pozreli, strhol pohľad, ktorý bol zapichnutý niekde do nekonečna, na stranu a mi sme si všimli, teda ženy, tie to asi vnímali citlivejšie, že má oči zaslzavené. Prvé čo ma napadlo, asi mu to prišlo ľúto. Vždy bol taký citlivejší. Vždy sa v škole rozplakal za hocijakú blbosť a chalani mu potom robili naschvály. Ešte doteraz si pamätám ako sa strašne rozplakal, keď mu vyhodili peračník z okna. "Aj teba podvádza manželka, však?" Spýtala sa opatrne jedna z našich spolužiačok. Nezmohol sa na slovo. Hodil do seba zvyšok koňaku, ktorý sa pred chvíľkou rozlial. Povedal: "Prepáčte ..." a odišiel. Nikto z nás netušil, čo sa stalo. Nechápavo sme pozerali jeden na druhého. Až potom, spolužiačka, ktorá sa ho spýtala, či ho aj jeho žena podvádza, nám začala rozprávať o tom, ako videla už zopár krát v Bratislave, kde pracuje jeho manželku. Vraví nám: "Videla som ju už viackrát, nechcela som mu to nikdy hovoriť, ale keď som ho videla so slzičkou na krajíčku pochopila som, že už to vie. A chudák, musí s tým žiť. Ma dve malé deti, dvojičky, trojročné." Ja som si až vtedy uvedomil, prečo sa občas na pieskovisku stretávam len s ním. Prečo on chodí s deťmi lekárke a prečo občas stretnem len jeho ako vedie deti do škôlky. Myslel som, že je to preto, že jeho žena robí v Bratislave. Ráno skoro do práce, poobede neskoro z práce. "Videla som tú jeho ženu viackrát. Raz večer pri kine, minulý týždeň v jednom bare a včera dokonca pri Dunaji na lavičke v objatí ...", pokračovala spolužiačka. "A on to všetko trpí?" Nechápavo som sa spýtal. "Čo si toho chlapa niekde nepočká a nedá mu poriadnu nakladačku, veď na škole chodil na džudo, či karate, či čo to bolo? Nechápavo sa poznamenal vedľa mňa sediaci spolužiak. Spolužiačka sa nadýchla a povedala: "Má to chudák ťažké. Jeho žena ho podvádza trošku inak, ona ...". Nechápavo sme všetci pokrútili hlavami. "... Ona ho podvádza s inou ženou", dokončila vetu a omylom si odpila z môjho piva. Vo mne sa zastavil asi krvný obeh, naskočili zimomriavky a hrdlo mi zovrelo. To snáď nie, chcelo sa mi zakričať. Normálne som sa musel z hlboka nadýchnuť. Zostalo ticho. Sedím a premýšľam aké dve rôzne nevery prežívajú moja spolužiačka a spolužiačkina kolegyňa a ešte pred chvíľkou som premýšľal, ktorá nevera je horšia, ale toto, na to sa nechytá ani jedna z nich. Zrazu už nebolo o čom debatovať. Dopili sme a o chvíľku sme sa rozlúčili. Takto smutne sme sa ešte nerozchádzali. Je mi ho strašne ľúto. Bol vždy taký citlivý, nebehal za babami, nevystrájal nezbednosti ako hádam mi všetci. Dennodenne ho vidím ako vzorného otca, všade chodí s tými deťmi, toto si nezaslúžil. Prečo v živote tí čo najviac ľúbia, obetujú sa, najviac trpia? Prečo tí, čo dokážu lásku rozdávať, tí, čo sa dokážu vzdať aj sami seba pre rodinu a pre deti sú podvádzaní alebo zostávajú sami? Kde to žijeme. Zo šiestich čo sme tam sedeli, tri nevery, jedna "lepšia" ako druhá.